Čo znamená diabetes?
Diabetes je dlhodobé ochorenie, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa v pankrease netvorí dostatočné množstvo inzulínu (hormónu, ktorý reguluje koncentrácie glukózy v krvi). U niektorých jednotlivcov dochádza k úplnému chýbaniu tvorby inzulínu (diabetes 1. typu), kým u ostatných len k relatívnemu nedostatku inzulínu, ktorý je často spojený so zníženým účinkom inzulínu na úrovni cieľových tkanív (diabetes 2. typu).
Jednotlivci s diabetom sú často vystavení buď zvýšeným koncentráciám glukózy v krvi (hyperglykémii) alebo zníženým koncentráciám glukózy v krvi (hypoglykémii) pri snahe farmakologicky znížiť jej hladiny. Abnormálne hladiny glukózy v krvi sú často nebezpečné, pričom sú spojené s patologickými a fyziologickými následkami.1
Nekontrolovaná hyperglykémia alebo hypoglykémia môžu časom skutočne viesť k závažným klinickým symptómom (napr. komplikácie týkajúce sa krvných ciev a centrálneho nervového systému).
Makrovaskulárne komplikácie diabetu, ktoré vznikajú následkom postihnutia veľkých ciev, zahŕňajú srdcový infarkt, cievnu mozgovú príhodu a periférne cievne ochorenia. Poškodením malých ciev vznikajú mikrovaskulárne komplikácie s postihnutím očí (retinopatia), obličiek (nefropatia) a nervov (neuropatia). Pozri obr. č. 1.
Cievna mozgová príhoda: 25 % všetkých cievnych mozgových príhod z nedokrvenia nastáva v dôsledku samotného diabetu alebo v kombinácii s hypertenziou
Diabetická nefropatia: Hlavná príčina konečného štádia zlyhania obličiek
Srdcové ochorenia: Hlavná príčina úmrtnosti u pacientov s diabetom 2. typu
Diabetická neuropatia: Hlavná príčina syndrómu diabetickej nohy a netraumatických amputácií dolných končatín
Periférne cievne ochorenia: Zásadná príčina netraumatických amputácií dolných končatín
Obr. 1: Mikrovaskulárne a makrovaskulárne komplikácie, ktoré môžu vzniknúť s postupom času v dôsledku nekontrolovanej koncentrácie glukózy v krvi
Diagnostické kritériá Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre diabetes2 sú nasledovné:
Plazmatická koncentrácia glukózy nalačno≥ 7,0 mmol/l alebo plazmatická koncentrácia glukózy po 2 hodinách po záťaži glukózou ≥ 11,1 mmol/l
|
Rozoznávame tri hlavné typy diabetu:
1. Diabetes 1. typu (známy tiež ako diabetes závislý na inzulíne, pôvodne známy ako juvenilný diabetes alebo diabetes nastupujúci v detstve) charakterizuje nedostatočná tvorba inzulínu a vyžaduje každodenné podávanie inzulínu.1 Diabetes 1. typu predstavuje 5 – 10 % všetkých prípadov diabetu vo svete.5
Príznaky zahŕňajú nadmerné močenie (polyúriu), smäd (polydispiu), trvalý pocit hladu, úbytok hmotnosti, zmeny videnia a únavu. Tieto príznaky sa môžu objaviť náhle.1
2. Diabetes 2. typu (nazývaný tiež diabetes nezávislý na inzulíne, alebo diabetes nastupujúci v dospelosti) je výsledkom neefektívneho využitia inzulínu v tele; 90 % všetkých osôb s diabetom má diabetes 2. typu, ktorý je do veľkej miery dôsledkom nadmernej telesnej hmotnosti a telesnej nečinnosti.1
Príznaky môžu byť podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri diabete 1. typu, často sú však menej výrazné. Výsledkom toho môže byť skutočnosť, že toto ochorenie sa diagnostikuje až niekoľko rokov po jeho nástupe, keď už sa začínajú rozvíjať jeho komplikácie.1
Až donedávna sa tento typ diabetu pozoroval len u dospelých, ako problém sa však vynára aj u mladistvých, pričom sa v narastajúcom trende diagnostikuje u detí vo všetkých krajinách.6 Táto skutočnosť má potenciálne závažné dôsledky.
Len v samotných USA bola v rokoch 2002 až 2005 každoročne stanovená diagnóza diabetu 2. typu u približne 3 600 osôb vo veku do 20 rokov.
3. Gestačný diabetes je hyperglykémia so vznikom alebo prvým rozpoznaním počas tehotenstva.1 Príznaky gestačného diabetu sú podobné tým, ktoré sa pozorujú pri diabete 2. typu.
Gestačný diabetes diagnostikuje najmä vďaka prenatálnemu skríningu, častejšie než na základe uvedených príznakov
Čo znamená porucha glukózovej tolerancie?
Termín porucha glukózovej tolerancie sa používa na popísanie stavu zvýšeného rizika rozvoja diabetu, hoci mnohé osoby s poruchou glukózovej tolerancie sa vrátia do stavu s normálnou kontrolou glukózy. Samotná porucha glukózovej tolerancie sa nepovažuje za klinické ochorenie , je však rizikovým faktorom vzniku budúceho diabetu a/alebo jeho nežiaducich dôsledkov4 vrátane zvýšeného rizika kardiovaskulárnych ochorení.
Diagnostické kritériá WHO pre poruchu glukózovej tolerancie 2 sú nasledovné:
Koncentrácia glukózy nalačno <7,0 mmol/l (a koncentrácia glukózy v plazme po 2 hodinách po záťaži glukózou ≥ 7,8 a <11,1 mmol/l .
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára